Manažérsky seminár Sardínia

 Na letisku sme už netrpezlivo očakávali odlet. Zo Slovenska nás bolo necelých 50 účastníkov semináru. My sme mali odlet z Viedne, druhá polovica z Budapešti. Popri čakaní na let sme sa zoznámili s ostatnými, pokecali sme pri kávičke….Adri čakal aj prvý let. Tešila sa, ale aj tak mala obavy.

Najhoršia vec na lietaní je podľa mňa čakanie na batožinu. Vždy tŕpneme, aby tam náš kufor bol. Kufre sme si vzali a hor sa do rezortu. Cesta z letiska bola fascinujúca, Sardínia nás očarila. Serpentíny, krásna príroda a pod nami vlniace sa more. Po príchode do obrovského rezortu nás čakal odvoz malým autíčkom na prevoz hostí a batožiny z recepcie priamo do časti, kde sme mali izby.

 Po ubytovaní sme sa vybrali spoznávať rezort. Užili sme si krásne poobedie prechádzkou a zoznamovaním sa s nádherným prostredím. Po výdatnej večeri sme si užili bláznenie v mori. Síce už bol chladnejší večer, ale takmer sme neodolali a hodili sa do mora. Nakoniec sme skončili len mokré skoro po pás 😀 Nočný rezort mal tiež svoje čaro. Hneď prvý večer sme si zatancovali na miestnej diskotéke, užili sme si prechádzku medzi vysvietenými palmami. Prvý deň je vždy fascinujúci.

 Druhý deň sa konala konferencia. Obrovská sála, tisícka ľudí, emócie, energia, očakávanie. Túto časť semináru zbožňujem. Konferencia nás vždy prekvapí skvelým programom. Naši noví lídri si užijú chvíľu slávy na pódiu za potlesku, ovácií a konfiet. Každoročne si vypočujeme úspešné príbehy lídrov z celej centrálnej Európy. V ten deň sme si vypočuli rýchlo rastúce direktorky z iných krajín, ktoré mali len 16 rokov a svoj biznis perfektne rozbehnutý. Už v takom mladom veku sú vzorom pre mnohých ľudí.

 Tento rok som mala česť v úvode podujatia zastupovať Slovenko a spolu s generálmym riaditeľom Jonasom Häggqvistom ísť na pódium a niesť Slovenskú vlajku. Bol to pre mňa skvelý zážitok 🙂 Ocenenie za svoju prácu si užili Silvi 16%, Adri 16%, Sylvi 20% aj Roman 24%. Stáť na pódiu a uvedomiť si, že si ma firma váži, že to, čo robím má zmysel a okrem peňazí získavam aj takéto odmeny, je úžasné. To šťastie v tvárach ľudí, ktorých podporujete a motivujete na ich ceste k úspechu je skvelá odmena. Každý úspech je vždy o tímovej práci, odovzdávaní skúseností, duplikácii, snahe a pozitívnom myslení. Systém práce a odhodlanie vždy prinesú ovocie. Každý jeden člen nášho tímu má šancu užiť si niečo takéto. Musí len chcieť a niečo pre to urobiť … Na tomto podujatí sa vždy dozvieme rôzne novinky a je tu aj vyhodnotenie krajín v rôznych kategóriách. Okrem iného sa Slovensko umiestnilo na 3.mieste v používaní online aplikácií. Náš generálny riaditeľ ma vyzval prevziať cenu spolu s ním. Veľké ďakujem za túto poctu. Po konferencii sme sa odreagovali v mori. Krásny slnečný deň sa blížil ku koncu, ale aj tak bolo veľmi príjemne. Večer bola pre nás pripravená párty vo farbách Talianskej vlajky. Všade ľudia v zelenej, bielej a červenej. Tancovať pod holým nebom, pri skvelej hudbe, zaujímavým programom a so super ľuďmi…Ideálne strávený večer.

 Ďalší deň sme mali celý pre seba. Doobeda sme strávili na pláži. Síce sa slniečko trošku schovávalo, nezabránilo nám to zaplávať si 🙂 Poobede sme sa vybrali preskúmať okolie rezortu a navštíviť jazero plameniakov. Dopriali sme si poriadnu prechádzku, ale sme aj veľa videli. Dievčatá sa vybrali ešte do mesta na nákupy a my sme si užili bazén a polihovanie na lehátku s drinkom. Trebalo načerpať energiu, večer nás čakala opäť párty.

 Biela párty s témou zanechaj stopu bola skutočne fantastická. Perfektne sme sa zabavili. Atmosféru ešte dotvorili obrovské balónové lopty, ktoré boli skvelým zábavným spestrením. Tancovali sme až do záverečnej, potom sme si boľavé nohy schladili pri mori, kde prebiehala ďalšia súkromná párty :D. Keďže sa nám ešte nechcelo spať, nejaký čas sme strávili rozprávaním sa na okraji bazéna. Poznáte ten pocit, keď nohami šantíte vo vode, cítite sa slobodne, krásne. Príjemná voda, krásne prostredie a vy si užívate nespútaný smiech so svojimi priateľmi.

 Posledný deň, je vždy najťažší. Nechce sa nám odísť. Avšak po náročných dňoch s minimom spánku, s kopou jedla, hlavou plnou zážitkov sa aj tešíme na domácu pohodu. 😀 Tento deň sme si ešte užili relax a dovolenkovú náladu.

 Cesta domov bola tentokrát veľmi zaujímavá. Zo Sardínie sme mali letieť do Frankfurktu a odtiaľ do Viedne. Lenže náš let bol zrušený, kvôli búrke vo Frankfurkte. Ešte nikdy sa mi nestalo, že by nám zrušili let. Bolo to zvláštne, nevedela som či sa mám smiať alebo plakať :D. No a naše posledné dobrodružstvo z tohto semináru mohlo začať.
Po niekoľkých hodinách sme nakoniec dostali let do Mníchova. Po prílete sme mali čakať cca 7 hodín na let do Viedne. Dozvedeli sme sa, že batožinu nedostaneme, vraj tá už cestuje. Zabezpečili nám hotel cca hodinu od letiska. Všetci okrem mňa, Romana, Sylvi a Adri sa rozhodli do hotela pocestovať. Nám sa to zdalo zbytočné, keďže sme nemali batožinu, nemali sme sa čím odlíčiť, do čoho sa prezliecť a spať len 4 hodinky. Takže sme ostali na letisku pri wifi. O pol hodinku nám zavolala Silvi, že nakoniec batožina dorazila a máme si ju zobrať. Tá panika 😀 Hor sa cez celé letisko, po batožinu, ktorá sa tam osamotená točila a točila.. Len naše 4 kufre… Nakoniec sme sa mohli aj odlíčiť, umyť si zuby, prezliecť sa a ešte sme si aj chvíľu pospali na gaučoch jednej kaviarne. Ráno sme sa stretli s našou skupinkou a cestovanie domov mohlo pokračovať.
 Tento seminár bol ako vždy skvelý. Každá destinácia je niečím výnimočná. V roku 2019 nás čaká grécky ostrov KOS. Grécko milujem.. Určite to bude opäť čarovné.. Na konferencii sa dozvieme novú destináciu, kam nás zaveje v roku 2020. A ty tam môžeš ísť s nami 🙂